Arnold Kiss je nie len úspešný abolvent našej školy ale aj úspešný vo svojich zaujímavých aktivitách. Po štúdiu na BISLA pokračoval na KU Leuven v Belgicku, kde študoval medzinárodné vzťahy a európske štúdiá. V tomto rozhovore nám Arnold porozprával čomu sa aktuálne venuje, priblížil program Teach for Slovakia, prezradil ako si spomína na štúdium na BISLA a ako ho vníma po pár rokoch od ukončenia štúdia.

-Čomu sa aktuálne v živote venuješ, Arnold?

Kope vecí :)

Čo ma živí a čo je môj full-time job je moja práca v Maxman Consultants – fungujem tam ako tréner mäkkých zručností v prostredí biznisu. Robíme tiež veľa vzdelávacej práce pro bono, keďže je pre nás vzdelávanie nie iba zdrojom príjmu, ale hlavne vášeň a kľúčová téma na Slovensku.

Moja ďalšia práca sa tiež týka vzdelávania – rozbieham na Slovensku vzdelávací projekt Greenpower, v ktorom žiaci stavajú elektrické formule a učia sa techniku, ako aj tzv. 21st century skills a radi by sme s kolegom z projektu vytvorili komplexný systém neformálneho vzdelávania.

Ďalej s kolegyňou pracujeme na projekte Rozumieme.Si/Cseregyerek, kde zabezpečujeme výmeny detí z maďarských rodín na slovensku do slovenských.

Popri tom ešte spolumoderujem #somtu, Facebookovú komunitu aktivistov, s ktorými bojujeme proti nenávisti a dezinformáciám.

A na záver – som ambasádorom programu Teach for Slovakia, takže som z času na čas zavolaný na nejaké reprezentačné/promo akcie a hovorím o svojich skúsenostiach z učenia.

Toľko pracovne 12 súkromne sa snažím, aby v mojom vzťahu s priateľkou bolo všetko v poriadku, aby som mal čas aj na rodinu a priateľov a snažím sa zdravo žiť.

-Čo ťa viedlo k tomu aby si sa zapojil do programu Teach for Slovakia?

Mal som na výber – buď ísť ďalej riešiť zahraničné vzťahy, urobiť si PhD na Cambridge a eventuelne skončiť ako nejaký odborník v Bruseli/na MZV/ako diplomat. Alebo ísť ťažšou, ale pre mňa dôležitejšou cestou – riešiť stav slovenského školstva.

Do TfS som sa zapojil práve kvôli tomu, že tá druhá možnosť mi príde akútnejšia a zapadá do mojej dlhodobej životnej vízie. Školstvo máme v tak zlom stave, že nám horí – aj keď je tento oheň o niečo menej viditeľný, než ten z horiacich vlakov. A tak som sa v kľúčovom momente rozhodol, prihlásil sa a išiel som do toho.

-Ako tento program hodnotíš?

Ako najťažšiu, ale zároveň najhodnotnejšiu vec, akú som si v živote mohol absolvovať. A tak tento program aj v jeho paralelných verziách (v Británii, Nemecku, USA, Rakúsku, Indii, Keni, ...) hodnotia aj absolventi, ktorí ho už absolvovali dávnejšie.

Je to dvojročný, extrémne intenzívny inkubátor osobného rastu a osožnej práce. Pracoval som na lepšej budúcnosti konkrétnych desiatok (a v konečnom, širšom dôsledku stoviek) žiakov a pritom som sa naučil o sebe samom, o vedení ľudí, o organizáciách viac, než by som sa mohol dozvedieť kdekoľvek inde.

Je to v podstate vojenský výcvik, ibaže okrem zocelenia sile vôle človek robí niečo zmysluplné a naučí sa kopu vecí, ktoré sa v dnešnej dobe zídu.

-Ako si spomínaš na svoje štúdium na BISLE?

Bolo to obdobie, kedy som mal nespočetné množstvo možností a príležitostí rozvíjať sa. Skvelý akademický kolektív profesorov, od ktorých som sa mal čo učiť. Skvelých spolužiakov, pričom sme si všetci v niečom vedeli byť užitoční a posúvať sa navzájom. Stáže, Erasmus+, výskumné projekty, spolupráca s inými školami, konferencie, ...

Mnoho z tých príležitostí som využíval – bol som v akademickom senáte, bol som na dokonalom Erazme v Maastrichte, bol som na výskumnom pobyte vo Washington DC, na zopár konferenciách a spoluorganizoval som The Liberal Herald konferencie.

Ale teraz sa tak trochu bijem po hlave, že som ich predsa mohol využívať viac. Keby som mal na to časové kapacity, vrátil by som sa a ešte raz by som si prešiel tie tri roky s tým, že by som dával dvojnásobný pozor, dôslednejšie si pripravoval odpovede na otázky profesorov, viac by som čítal. Popri škole som totiž aj pracoval a v podstate som sa iba "prelieval" z pracovného sveta do akademického a do osobného.

Vtedy som si dostatočne neuvedomoval, o čo všetko prichádzam a že taká príležitosť sa už len tak nevyskytne. Študovanie na BISLA je jedna z tých vecí, ktoré ak robíte, viete z toho v budúcnosti neskutočne vyťažiť, naučiť sa milión vecí. Ja mám pocit, že som z toho vyťažil tak 70% toho, čo som mohol.

Boli to ale krásne tri roky so skvelými ľuďmi, plné výziev, učenia sa a prekonávania sa.

-Kde viedli tvoje kroky po skončení štúdia na BISLA?

Na KU Leuven v Belgicku, kde som študoval medzinárodné vzťahy a európske štúdiá. To bol ďalší top zážitok – Leuven má totiž extrémne dobre rozvinuté študentské organizácie a spolky, každá fakulta má svoj vlastný bar a organizujú tisíce udalostí. Keby som bol znova študentom, určite by som sa snažil podobným smerom nakopnúť študentský život v Bratislave – BISLA, Komenského uni, EUBA, Paneurópska VŠ, ... študenti z týchto škôl by mohli spolupracovať a zdravo súťažiť.

-Čo z toho čo si sa naučil na BISLE si skutočne uplatnil aj v reálnom živote?

Jednoznačne ma naučila lepšie diskutovať, debatovať, argumentovať – a to sa zíde pri akomkoľvek strete názorov alebo záujmov.

Potom vyhľadávať relevantné zdroje k odpovediam na otázky, ktorým sa akurát venujem – skill, ktorý na stredných školách často neučia (alebo aspoň mňa neučili), ale je pritom veľmi dôležitý.

BISLA bola ale hlavne úžasným odkopovým mostíkom do štúdia v zahraničí. Štúdium bolo náročnejšie, profesori prísni, ale ľudský a dalo sa s nimi skvele debatovať. Študijný "náklad", množstvo práce bolo, ako som neskôr zistil, porovnateľný s tým, čo si zažívajú študenti v bakalárskych programoch na Oxbridge. A zažiť si a prežiť niečo náročné je vždy dobré – čo ma na BISLA nezabilo, to ma posilnilo do ďalšieho akademického života.

-Odporučil by si štúdium na BISLE budúcim vysokoškolákom?

Áno, nie však všetkým. BISLA je pre tých, ktorí nepotrebujú byť vedení za ručičky. Pre tých, ktorí sa neboja pohádať sa za svoj názor a čeliť argumentom, ktoré ich niekedy donútia tie názory zmeniť. Pre tých, ktorí sa neboja pýtať otázky a nemlčia, ak niečomu nerozumejú. Pre tých, ktorí ak sa chcú mať lepšie, niečo pre to aj robia.

Takým študentom by som to odporučil.